Preskočiť na obsah

Plutva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Schéma Lampanyctodes hectoris:
(10) prsná plutva, (9) brušná plutva, (3) chrbtová plutva, (4) tuková plutvička, (7) análna plutva, (6) chvostová plutva

Plutva (pinna) je pohybový orgán vodných živočíchov.[1]

Všetky ryby (Osteichthyes) majú veľa výbežkov, ktoré sa nazývajú plutvy. Používajú sa ako stabilizátory aj na zmenu smeru. Plutvy sú vystužené zvláštne tvarovanými lúčmi. Sú to tyčinky z kostí alebo pružnej hmoty, ktorá sa nazýva chrupavka.

Ryby majú dve súpravy plutiev:[2]

  • párne – po bokoch tela. Riadia pohyb nahor a dole.
    • brušné/ventrálne (pinna ventralis) – býčko rúrkonosý ich má zrastené a úhor ich nemá
    • prsné/pektorálne (pinna pectoralis)
  • nepárne – ležia za sebou uprostred chrbta alebo brucha
    • análna/podchvostová (pinna analis)
    • chvostová/kaudálna (pinna caudalis)
    • chrbtová/dorzálna (pinna dorsalis) – ostriežovité ich majú zdvojené

Lososovité a sumčeky majú aj tukovú plutvičku (pinna adiposa), tá nemá kostené lúče.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Terminologický zoologický slovník. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 231 s. ISBN 978-80-223-2927-9. S. 142.
  2. HOLČÍK, Juraj; HENSEL, Karol. Ichtyologická príručka. Bratislava : Obzor, 1971. 217 s.